"Častou chybou je, že si ľudia myslia, že vďaka používaniu rukavíc sú v bezpečí" hovorí Dr. Marcus Reska
Ochrana seba a druhých v rovnakom pracovnom priestore pred infekciami alebo chemikáliami je charakteristickým znakom profesionálnej práce. V každodennej pracovnej činnosti, často pod časovým tlakom, nie je ľahké túto požiadavku splniť. Molekulárny biológ, Dr. Marcus Reska z Nemeckého poradenského centra pre nemocničnú epidemiológiu a kontrolu infekcií (Deutsches Beratungszentrum für Hygiene, BZH GmbH), vysvetľuje chyby v zaobchádzaní s osobnými ochrannými prostriedkami (OOP). Tento rozhovor odráža nemecký pohľad na túto tému.
Bežné neporozumenie je už v otázke, kto by mal ochranné prostriedky používať. Pre koho vlastne sú? Ochranné prostriedky nie sú primárne určené na ochranu pacientov. Skôr ich zamestnanci používajú na vlastnú ochranu, napríklad pred kontaktom s telovými tekutinami, tekutými chemikáliami alebo poraneniami vpichom.
Keď hovoríme o OOP, tak hovoríme o bezpečnosti práce.
Oproti tomu bezpečnosť pacientov je hlavnou úlohou hygieny nemocníc. Avšak v praxi nie je vždy možné oddeliť od seba tieto dve úzko špecializované oblasti: načo je výborne fungujúci dezinfekčný prostriedok, keď sa po jeho použití personál musí hromadne obracať na svojich praktických lekárov kvôli problémom s pokožkou?
V oblasti bezpečnosti práce sa všetky ochranné opatrenia odvodené z hodnotenia rizík riadia hierarchickým princípom a zásadou STOP.
"ČASTO SA NEBERIE DO ÚVAHY
DOBA POUŽÍVANIA"
S je skratka pre substitution, t. j. pre nahradenie alebo zámenu rizika.
T znamená technické opatrenia.
O predstavuje organizačné opatrenia.
P reprezentuje osobné ochranné opatrenia, ktoré vstupujú do hry na poslednej úrovni, keď sú vyčerpané možnosti všetkých ochranných opatrení v týchto oblastiach.
To dáva zmysel, pretože všetky osobné ochranné opatrenia, ktoré od zamestnancov očakávam, sú v konečnom dôsledku prekážkou ich pracovných postupov a sú náchylné k ľudskej chybe.
Riziko predstavuje najmä nedostatok času. Hlavne v kombinácii s úkonmi / postupmi, ktoré sa zdajú byť na prvý pohľad jednoduché, ako je nasádzanie a snímanie OOP. Spôsob, akým je osobný ochranný prostriedok oblečený / nasadený a ako ho sňať, je rozhodujúci pre mieru skutočnej ochrany.
Jeden z aspektov, ktorý sa často neberie do úvahy, je doba nosenia. Po dlhšej dobe sa pod rukavicou vytvára vlhké prostredie, ktoré spôsobuje napučanie pokožky a zvyšuje jej priepustnosť pre patogény a nebezpečné látky. To znamená, že ochranné rukavice by sa nemali nosiť príliš dlho a doba práce po zvlhnutí pokožky by mala byť čo najkratšia.
Každý, kto pripravuje finálne roztoky z koncentrátu, by mal zásadne používať rukavice odolné proti chemikáliám, ochranný odev odolný voči tekutinám a mal by mať na očiach ochranné okuliare. Dalo by sa namietnuť, že ochranné okuliare nie sú nevyhnutné, ak je dotyčná osoba opatrná a nedôjde pri manipulácii k jej postriekaniu.
Pod časovým tlakom alebo za nepriaznivých pracovných podmienok sa ale môže stať všeličo.
Preto je lepšie pracovať i s ochrannými okuliarmi. Okuliare a plášte odolné proti tekutinám však nie sú obecne nevyhnutné pri upratovaní v izbe pacienta, ak je použitý dezinfekčný prostriedok v pracovnej (nariedenej) koncentrácii. Dostatočnou ochranou sú kvapalinu neprepúšťajúce mechanicky odolné ochranné rukavice s dlhšou manžetou, ktoré sú pre použité chemikálie schválené. Takzvané „lekárske“ jednorazové rukavice sa pre túto činnosť neodporúčajú.
Výber ochranných osobných prostriedkov v zásade určuje spôsob, akým sa infekcia prenáša. Bez ohľadu na patogén by mal byť tiež zohľadnený stav pacienta (zvracanie, kašeľ) a o aký zdravotnícky úkon sa konkrétne jedná (napríklad odsávanie). V prípadoch, keď je prevládajúcim spôsobom prenosu patogénov prenos vzduchom, ochranné rukavice obvykle nie sú potrebné. Napríklad u pacienta so zjavnou pľúcnou tuberkulózou je nutná vhodná maska s respirátorom. Rukavice sa používajú iba pre špecifické činnosti ako u všetkých ostatných pacientov.
Oproti tomu u pacientov infikovaných norovírusmi, ktoré sa prenášajú priamym kontaktom a prostredníctvom kvapôčok, by mali byť používané rukavice, ochranné plášte a podľa situácie by mala byť použitá aj ochrana dýchacích ciest.
To, čo sa často neberie do úvahy je fakt, že v závislosti na hrúbke steny a použitom materiáli môžu mať lekárske jednorazové rukavice na povrchu mikroskopické otvory. Bariéra proti prenikaniu vírusov alebo baktérií je potom znížená a pokožka rúk pod rukavicami môže byť kontaminovaná. Veľmi často tiež dochádza ku kontaminácii rúk pri sťahovaní rukavíc.
Preto základným pravidlom je, že po použití rukavíc si ich stiahnem ešte v izbe pacienta, zlikvidujem ich a pred opustením miestnosti si vydezinfikujem ruky.
