Osamelosť opatrovateľa

Veľký počet ľudí starajúcich sa doma o svojich blízkych musí prekonávať každodenné výzvy. Ako neprofesionálni opatrovatelia príbuzných, ktorí sú odkázaní na opateru, alebo ktorí trpia demenciou, či už ide o rodiča, manžela alebo sestru, môžete občas zažívať pocit osamelosti.

Ako opatrovateľ sa môžete cítiť, ako keby ste boli na všetko sami, a to ako z finančného hľadiska, alebo z hľadiska zdravotnej starostlivosti, tak i vo vašom spoločenskom živote. Trávite nespočetne veľa hodín starostlivosťou o niekoho, kto je na vás odkázaný, a to vás môže izolovať od toho, čo sa deje v okolitom svete. Váš voľný čas je obmedzený a vy ste čím ďalej, tým viac fyzicky a psychicky vyčerpaní. Ak preberiete všetku túto zodpovednosť bez toho, aby ste sa o ňu podelili s ostatnými členmi rodiny, môže to viesť k tomu, že sa budete cítiť osamelo.

Mnoho opatrujúcich príbuzných sa cíti bezmocne z dôvodu nedostatočného porozumenia, ktoré vykazujú v tejto oblasti zodpovedné úrady.

Pre nich sa členovia vašej rodiny stávajú len ďalšou štatistikou; pokiaľ nie ste schopní splniť podmienky požadované úradmi, neposkytnú potrebnú podporu ani vám ako opatrovateľovi, ani osobe, ktorej sa má opatrovanie týkať.

Situácia každej rodiny je iná, ale verejné orgány na určenie, či máte na ich (finančnú) pomoc nárok, vždy používajú rovnaké vzorové rodinné situácie.

Existuje však jeden kľúčový faktor, ktorý vám poskytne oveľa viac sily, i keď ide o niečo veľmi subjektívne: je to empatia.

Čo je empatia?

Schopnosť vcítiť sa do niekoho iného, ktorá vám pomôže lepšie porozumieť chovaniu druhých osôb v určitých situáciách a tomu, ako dospievajú k svojim rozhodnutiam.

Bez ohľadu na to, či máte nárok na finančnú podporu, alebo na podporu v podobe opatery akú potrebujete, určite by všetko bolo oveľa znesiteľnejšie v prípade, ak by ste vy, ako neprofesionálny opatrovateľ, tak i vaši starší príbuzní dostávali viac empatie.

Počas svojho každodenného života opatrovateľa musíte zvládať vlastné emócie, schopnosti a znalosti pre to, aby ste sa mohli starať o závislého člena rodiny so všetkým, čo k tomu patrí. Niet pochýb o tom, že občas cítite, že to nezvládate a máte pocit, že nech robíte, čo robíte, nikdy to nie je dosť. Okrem toho, že ste opatrovateľom odkázaného člena rodiny, ešte sa väčšinou musíte starať i o vlastnú rodinu.

Byť opatrovateľom vyžaduje veľa ľudskosti, trpezlivosti a lásky.

Lásky k tomu, čo robíte. Starostlivosť o niekoho, kto má veľmi znížené kognitívne schopnosti a vyžaduje preto značnú opateru, často prináša ťažké chvíľky. Napriek všetkým týmto problémom je pre nás každý deň výnimočný.

Odporúčané články

Zistiť viac