Vedľa každej odkázanej osoby, ktorá vyžaduje starostlivosť alebo pozornosť, je tu i opatrovateľ - ten, kto väčšinou nie je profesionál a kto preberá rolu, na ktorú nie je pripravený. Táto osoba je obvykle blízkym rodinným príslušníkom osoby vyžadujúcej starostlivosť.
Mentálne alebo fyzicky postihnutí, ľudia so zmyslovými problémami (slepí, nepočujúci atď.), starší ľudia s poruchami kognitívnych funkcií alebo s fyzickými poruchami a tí, ktorí demenciou, sú len niektorí z ľudí, ktorí môžu v prípade dlhodobej odkázanosti potrebovať pomoc zo strany členov rodiny.
V rôznych okamihoch svojho života na seba beriete rolu opatrovateľa i príjemcu opatery, napriek tomu za určitých okolností, ako sú tie, ktoré sú uvedené vyššie, je rozhodnutie stať sa opatrovateľom obvykle dobrovoľným činom.
Opatrujúci príbuzní sú tí, ktorí sa starajú o odkázaného člena rodiny v rámci svojho normálneho života.
Charakteristika a stupeň odkázanosti osoby vyžadujúcej opateru určuje rôzny typ pomoci, ktorú títo ľudia potrebujú - či už ide o každodennú pomoc, občasnú starostlivosť alebo sprevádzanie.
Z tohto dôvodu je samozrejmé, že každá skúsenosť v oblasti opatrovateľstva je jedinečná.
Odlišné vlastnosti osôb, ktorým je poskytovaná starostlivosť i osobné vlastnosti opatrovateľov spôsobujú, že každý vzťah v rámci poskytovania starostlivosti je úplne iný.