Pôvod kineziotejpu sa pripisuje japonskému Dr. Kenzo Kase, ktorý v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia hľadal športovú pružnú pásku, ktorá by neobmedzovala rozsah pohybu, pomáhala by hojiť mäkké tkanivá a umožniť tak športovcom rýchlejší návrat do tréningu. Prvú knihu o kineziotejpu vydal v roku 1982 a uvádza sa, že prvou veľkou akciou, kde boli tejpy použité, boli Letné olympijské hry v Soule v roku 1988, avšak medzi širšiu verejnosť sa ich použitie dostalo s letnými olympijskými hrami v Aténach v roku 2004.

Tejpy majú vlastnosti podobné ľudskej koži a to najmä veľkú rozťažiteľnosť. Tejp sa dá natiahnuť až na cca 140–160 % svojej pôvodnej dĺžky bez rizika poškodenia jeho elastického vlákna. Jeho hrúbka je taká, aby sme ho při správnej aplikácii po niekoľkých minútach prestalo vnímať na koži. Tejp tvoria bavlnené hypoalergénne vlákna, ktoré umožňujú odparovanie potu a rýchle schnutie. Elasticitu zaisťujú vlákna polyuretánu, táto schopnosť sa po nalepení udržuje približne 5 dní, čo je obvyklá doba aplikácie. Hoci sú obsiahnuté látky v lepidle hypoalergénne u veľmi senzitívnych jedincov odporúčame vykonať kožný test, kedy sa malý prúžok nalepí na 24 hodín alebo do výskytu subjektívnej či objektívnej reakcie na predlaktie.

Kožu pred vlastnou aplikáciou je vhodné pripraviť, v praxi to znamená nepoužívať žiadne oleje, telové krémy či emulzie, ochlpené oblasti oholiť, umyť a odmastiť. V prípade nedodržania týchto pravidiel priľnavosť tejpu nemusí byť 100%. Pre obzvlášť namáhané alebo potivé miesta môžeme využiť aj špeciálne lepidlo v spreji, ktoré je určené špeciálne pod tejp.

Mechanizmus pôsobenia kineziotejpingu je založený na reflexné odozve organizmu, kedy dochádza na zmiernenie alebo odstránenie patologických zmien a telu umožníme návrat k funkčnému fyziologickému stavu. Kineziotejp možno zaradiť medzi formy mechanoterapia, kedy dochádza ku dráždeniu kožných receptorov, informácie z nich sa dostanú do CNS a vplyvom vlastností tejpu dochádza k liečebnému efektu. Platí, že čo mozog nevníma, to neriadi.


Priľnutím tejpu na koži sú dráždené voľné nervové zakončenia, čidlá reagujúce na tlak, teplotu atď. A zjednodušene povedané upozorníme náš mozog na danú oblasť, ktorú začne korigovať.

• Ľahko a rýchlo sa aplikuje, prispôsobí sa tvaru a povrchu ošetrovaného miesta, svojím zložením je nedráždivý, hypoalergénne, nevzniká na ňom závislosť ako pri použití napríklad niektorých analgetík.
• Časť tela, ktorá je tejpom ošetrená nestráca svoju mobilitu, čiže neobmedzuje v pohybe.
• Tejping eliminuje bolesť, pôsobí ako psychosociálna podpora.
• Aplikácia nie je finančne nákladná a je možné ju dlhodobo opakovať a aplikovať na viac miest naraz.

Z konkrétnych diagnóz vhodných pre liečbu tejping možno uviesť distorziu päty, bolesti Achillovej šľachy (Achillodynie), hallux valgus,femoropatelárny syndróm, morbus Osgood Schlatter, poranenia LCA, iliotibiálnysyndróm, syndróm karpálneho tunela, epikondylitis lateralis (tenisový lakeť), burzitídy kolenného, lakťového kĺbu, bolesť SI skĺbenie, low back pain syndróm, distorzie AC skĺbenie, impingement syndróm, atď.

Medzi možné kontraindikácie možno zaradiť akútne horúčkovité stavy, melanóm kože, infekčné ochorenie kože, čerstvé, hnisavé rany, akútne trombózy, kardiopulmonálne dekompenzácie, dermatitídy, opatrnosť sa odporúča pri diabetes mellitus, poškodení či ochorení obličiek, závažných srdcových vadách, rizikovom tehotenstve a samozrejme pokiaľ by sa objavila alergická reakcia na zložky tejpu.

Okolo kineziotejpov koluje rad mýtov. Trebárs, že sú napustené analgetickými látkami a že terapeutické použitie sa líši od použitej farby. Farebná pestrosť je z dôvodu individuálnych preferencií užívateľov, ale veľakrát vychádza aj z pravidiel jednotlivých športov. V športovej gymnastike sa na vrcholových podujatiach smie použiť len telový odtieň, aby bol nenápadný. Sú aj športy v ktorých sa kineziotejp nesmie použiť, pretože by mohli pomáhať zlepšiť časy športovcov a sú teda považované za mechanický doping.