Za pár dní budem mať šesťdesiat rokov. Ako ten čas letí! Posledných štyridsať rokov som strávila starostlivosťou o iných, ale nemenila bych na nich ani minútu. Myslím, že som v živote mala šťastie - dokonca také šťastie, že som sa stala súčasťou života radu ľudí v dobe, keď boli najzraniteľnejší. Je to posvätný čas a bolo mi cťou, že som mohla byť jeho súčasťou. Nikdy nebudem tie chvíle považovať za samozrejmosť.
Počas týchto štyroch desaťročí som však videla mnoho zdravotných sestier prísť a potom odísť ... a to vrátane mňa. Boli unavené ťažkosťami zdravotníckeho systému, dlhou pracovnou dobou a nedostatočným ocenením.
Teraz vidíme novú generáciu sestier vstupujúcich do tohto nesmierne prospešného (ale náročného) odboru, a to vo veľmi dynamických časoch. Dúfam, že sú pripravené na vzrušujúce, ale i desivé, náročné, no skutočne naplňujúce okamihy, ktoré sú pred nimi.
Prajem im, aby využili každý moment pri lôžku pacienta k tomu, aby sa z tejto profesie naučili to najlepšie. To prajem ďalšej generácii zdravotných sestier.


