bg-country-switch

Olympiáda je snom každého športovca, ale v živote sú aj iné ciele

Rozhovor s atlétkou Marcelou Joglovou.

6/22/2020

Pôsobí ako zjavenie. Marcela Joglová sa rozhodla venovať sa vrcholovému behu až v 28 rokoch. Bez akejkoľvek profesionálnej podpory však spôsobila na minuloročných majstrovstvách sveta v atletike šok. V nočnom maratóne v Dohe dobehla na senzačnom 20. mieste a ako amatérka za sebou nechala takmer päťdesiat profesionálok z celého sveta. A aj keď koronavírusová pandémia prekazila v marci jej plány na úspech na olympijských hrách v Tokiu, ktoré boli preložené na budúci rok, nerobí si z toho v životnej forme príliš hlavu. „S tou informáciou vlastne nemá cenu bojovať, je potrebné ju prijať a prispôsobiť jej všetko. Teraz záleží, ako sa s týmto predlžovaním pobije moje telo. Zatiaľ to však vyzerá veľmi dobre," priznala 32-ročná atlétka.

Marcela, ako ste sa k behaniu, najmä k vrcholovému, dostala?

Ja som behala vlastne už odmalička, behala som za Atletiku Klatovy, neskôr za TJ Sokol Petřín v Plzni. Začínala som osemstovkou, neskôr tisícpäťstovkou a 3000 metrami cez prekážky.

Priviedol vás k atletike niekto? Čím si vás beh získal? Neuvažovali ste predtým o inom športe?

Hrala som zároveň aj basketbal a okrajovo robila futbal a karate. K športu sme boli, aj s mojimi súrodencami, vedení odmalička. Otec si prial, aby sme v športe niečo dosiahli. Častokrát som prebehovala z tréningu na tréning, aby mi neunikla jediná minútka. Šport som všeobecne milovala, či už individuálny alebo kolektívny. Mnohokrát som sa sama zobrala a šla behať rovinky na futbalové ihrisko, hádzať si na kôš, pinkať si o stenu s tenisovou raketou alebo som na bicykli dochádzala 15 kilometrov tam a späť do školy.

Prečo ste s atletikou skončili?

Bohužiaľ som si po gymnáziu zlomila na trikrát členok a šport išiel na niekoľko rokov do ústrania. Potom tu bola škola a brigády a športom som sa len okrajovo udržiavala. Najčastejšie to bol beh, pretože behať môžete takmer kdekoľvek a kedykoľvek a je to čas len pre vás.

Macela Joglová rozčvičování

V roku 2015 ste sa ale rozhodli k atletike vrátiť...

Intenzívnejšie behanie, ale ešte bez myšlienok na taký návrat, prišlo kvôli znovuzrodeniu môjho lepšieho a pozitívnejšieho ja. Vytvorila som si jasné, nielen športové ciele a postupnými krôčikmi si ich začala plniť. Týmito krokmi postupujem aj teraz, len sa tie ciele posúvajú. Dlho som si behala sama a videla, že keď sa lepšie stravujem, neponocujem a môj deň má nejaký poriadok, behám rýchlejšie a ľahšie. Začala som sa teda pohrávať aj s intenzitou a bavilo ma samu seba pozorovať. Vnímala som na sebe každú zmenu, vlastne som bola sama sebe výskumníkom a vďaka tomu teraz mnohokrát dokážem pomenovať signály, ktoré mi telo vysiela. Potom prišlo splnenie limitu do Dohy a nastal čas všetko podriadiť príprave, čo so sebou nieslo nutnosť spolupracovať s trénerom, ktorého som dovtedy nemala. A tiež obmedziť zamestnanie, ktoré som mala.

Hovorili ste o úspechu v Dohe, vnímali ste potom okolo seba zvýšenú pozornosť okolia?

Našťastie nie som až tak verejne známa osobnosť, skôr som začala byť známa v tom bežeckom svete. Tam skutočne vnímam, že ma ľudia registrujú. Aj keď sme na nejakej cykloceste, triatlonových či iných športových podujatiach, vedia o mne a je to príjemné, milé. Trochu pod tlakom sa niekedy cítim zo strany médií. Ale to skôr preto, že to prichádza vo vlnách, väčšinou v čase, keď sa potrebujem sústrediť na preteky. Pred dôležitými pretekmi sa rada uzatváram do seba a mám svoj priestor. Ale médiá môžu nám športovcom aj pomôcť, a tak sa snažím to brať pozitívne.

V úvode roka ste odišli na sústredenie do Kene. Ako ste vnímali, že sa musíte kvôli koronavírusu vrátiť do Česka?

Spoločne sme naplánovali šesťtýždňové sústredenie v Keni, kde som chcela vyladiť formu tak, aby som bola schopná v Rotterdame splniť limit na olympiádu v Tokiu. To sa však kvôli nastupujúcej koronavírusovej epidémii nestalo. Naopak, boli sme nútení sústredenie ukončiť a prísť o desať dní skôr. Už v Keni sme sledovali vývoj situácie s koronavírusom v Česku i celom svete, takže pre skorší návrat sme sa viac-menej rozhodli tesne pred oficiálnym uzatvorením hraníc a už vtedy bolo jasné, že sa hry odložia.

Marcela Joglová na tréningu

Ako ste prijali správu, že sa olympiáda v Tokiu odkladá na budúci rok?

Bola som na tú informáciu pripravená a verila som, že zvolia lepší model. Teda posun o jeden celý rok než o pol roka. S tou informáciou vlastne nemá cenu bojovať, je potrebné ju prijať a prispôsobiť jej všetko. Teraz záleží, ako sa s týmto predĺžením pobije moje telo. Zatiaľ to však vyzerá veľmi dobre.

Museli ste sa vyrovnávať so životom v karanténe. Ako sa dal skĺbiť s behom?

Po návrate z Kene som musela byť v karanténe, ale keďže boli v tom čase preteky v nedohľadne, nič ma netlačilo. Nečelila som žiadnemu veľkému stresu. Mala som možnosť tráviť toto obdobie v dome u priateľových rodičov, kde je dostatok priestoru na tréning. Dalo by sa povedať, že som si ju aj užila. Používala som bežecký pás a valce na bicykel, takže tréningovo som nestrádala, naopak, môj tréning bol pestrejší.

A ako sa vám zmenila príprava?

Chcem sa 2. augusta ukázať na pretekoch Milada Run a koncom augusta bežať polmaratón v rámci MČR. Až podľa umiestnenia sa vytvorí následný plán. Môj cieľ smeruje k decembrovému maratónu vo Valencii, ktorý by sa mal počítať do svetového rebríčka, takže by som si na ňom mohla splniť limit na olympiádu.

Marcela Joglová na MS v atletice 2019 v Dauhá

Je olympiáda životným cieľom, ku ktorému sa upínate?

Pravdou je, že olympiáda je snom každého športovca, mňa nevynímajúc. Je to výber najlepších z najlepších, reprezentujete svoju krajinu. Ale som si vedomá aj iných hodnôt v živote. Urobím pre splnenie limitu a účasť všetko, čo je v mojich silách. Z toho dôvodu som sa dala na túto dlhú a niekedy aj boľavú cestu. Ale svet sa nezrúti, keď sa tam nedostanem. Objavia sa nové ciele.

Starať sa o seba a správnu životosprávu bezpochyby musíte. Napomáha vám v starostlivosti o vaše telo a zdravie nejaký produkt od značky HARTMANN?

Objavila som ich značku Cosmos Active. Vždy prídu vhod tejpy a náplasti na pľuzgiere, ktoré sa mi občas tvoria. A v horúcom počasí sú super chladivé gélové vankúšiky.