Inkontinencia je globálny problém

„Dámy, ste nervózne, keď sa smejete či kýchate?”, pýta sa moderátor talk show v miestnej americkej televízii. „Inkontinencia moču je veľmi bežný problém” vysvetľuje, „ale ak ju neliečite, zhoršuje sa”.

Aspoň jeden Američan z desiatich by mal cítiť, že je potrebné stým niečo robiť. Podľa Národnej asociácie pre inkontinenciu trpí v USA nejakou formou inkontinencie asi 33 miliónov ľudí. 75 až 80 percent z nich sú ženy.

Od televíznych reklám na prostriedky pre svalovú stimuláciu, cez rozhlasové relácie o chirurgickej liečbe inkontinencie až po články v New York Times - inkontinencia sa stala bežnou témou amerického života. Anapriek tomu ju nikto nechce riešiť. Inkontinencia je stále tabu. Mnoho ľudí trpiacich inkontinenciou sa hanbí o svojich problémoch hovoriť. V skutočnosti niektoré ženy čakajú až 20 rokov, kým vyhľadajú pomoc, hovorí Dr. Emanuel Trabuco, ktorý sa na uznávanej klinike Mayo Clinic v Minnesote špecializuje na urogynekológiu.

Hneď ako naberiete odvahu, objavíte v Amerike rôzne možnosti liečby: tréning svalov, akupunktúru, jogu, vaginálne krémy alebo čapíky, injekcie hydrogélu alebo Botoxu a dokonca i chirurgické zákroky. Ale ako všade v Amerike, tak najmä v medicíne to všetko stojí nemalé peniaze. Napríklad nový prístroj, ktorý stimuluje svaly panvového dna a ktorý je od februára komerčne dostupný, stojí 449,95 dolárov (približne 411 eur).

Mýtus, že inkontinencia postihuje iba staršie ženy, pomaly mizne. Na nejakú formu problémov s močovým mechúrom sa sťažuje 24 percent žien vo veku 18 až 44 rokov. A dokonca o tom otvorene hovoria i slávni hráči amerického futbalu, ako je bývalý quarterback Tony Romo ztímu Dallas Cowboys.

V krajine, ktorá miluje svoje hviezdy acelebrity, by také akcie mohli ľuďom trpiacim inkontinenciou pomôcť otvorene sa touto otázkou zaoberať a vyhľadať pomoc. Pretože v USA je takých ľudí veľa.

Inkontinencia moču zostáva v Argentíne tabu. Mnoho ľudí, a najmä ženy, inkontinenciou trpí, ale len málokto o nej hovorí otvorene.

„Mnoho ľudí sa domnieva, že inkontinencia je normálna a preto s ňou nechodia k lekárovi,“ vysvetľuje urológ Esteban Nicolás Casabé, člen Argentínskej urologickej spoločnosti.

Hovorí však, že i keď okolo tejto témy stále existuje mnoho nevedomostí, došlo v oblasti inkontinencie k určitému zlepšeniu v komunikácii. Esteban Casabé zisťuje, že jeho súkromnú prax v súčasnosti navštevuje s inkontinenciou viac žien než pred desiatimi rokmi. Má pre to vysvetlenie: „Tieto päťdesiatročné až šesťdesiatročné pacientky sú ženy, ktoré používali internet už pred desiatimi rokmi. Sú tak lepšie informované“.

V Argentíne existuje kombinácia faktorov, ktoré inkontinenciu moču ďalej zhoršujú. Vkrajine je relatívne vysoká mieru chudoby, ktorá dosahuje 35 až 40 percent. Mnoho žien je kvôli zlej výžive obéznych a pôrodnosť je pomerne vysoká. Nedostatok vedomostí o tejto chorobe tiež znamená, že pacienti nepoužívajú správne produkty. Veľa žien trpiacich inkontinenciou sa uchyľuje k používaniu menštruačných vložiek miesto toho, aby používali produkty určené špeciálne pre tento problém.

V Argentíne nie je inkontinencia témou, ktorá by bola bežne komunikovaná v televíznych alebo rozhlasových reklamách. Vo väčšine lekární sú však výrobky na ošetrovanie inkontinencie k dispozícii a veľa seniorov ich má hradené z PAMI - verejného zdravotného poistenia pre seniorov. Táto poisťovňa tiež poskytuje niektoré produkty zadarmo.

„Ak by boli pacienti lepšie informovaní, viac by sa o túto tému zaujímali. Normálne sa ženy zverujú svojmu lekárovi s tým, že sa u nich prejavili príznaky inkontinencie, až po piatich až desiatich rokoch,“ hovorí Juan Ignacio Ramos Suppicich, urológ z nemocnice Ramos Mejía v Buenos Aires.

Je treba urobiť oveľa viac pre to, aby v Argentíne zmizlo tabu obklopujúce močovú inkontinenciu.

Podľa údajov Národného zdravotného systému NHS je vo Veľkej Británii postihnutých močovou inkontinenciou až šesť miliónov ľudí všetkých vekových skupín. Títo ľudia sa často vyhýbajú návšteve lekára a miesto toho sa pokúšajú svoj problém riešiť sami, často obmedzovaním sociálnych a fyzických aktivít a niekedy sa dokonca uchyľujú k znižovaniu príjmu tekutín. Okrem toho pacienti často uvádzajú, že inkontinencia negatívne ovplyvňuje ich vzťahy alebo milostný život. Ďalším možným dôsledkom tohto ochorenia môžu byť depresie.

Inkontinencia moču je opakovane mylne považovaná za nevyhnutný dôsledok procesu starnutia, na ktorý žiadny liek neexistuje. Napriek tomu má liečba u štyroch z piatich postihnutých osôb pozitívny účinok. Rôzne organizácie sa snažia toto tabu spochybniť a neustále organizujú informačné kampane, ktoré majú za cieľ odstrániť predsudky a dodať ľudom odvahu k väčšej otvorenosti.

Európania trpiaci inkontinenciou moču spravidla o svojom stave otvorene nehovoria. Pre mnohých táto téma zostáva tabu, o ktorom nemôžu otvorene hovoriť, a to dokonca ani s priateľmi a rodinou.

Ako odhalil celoeurópsky prieskum „Breaking the Silence“, ktorý uskutočnila spoločnosť HARTMANN, sú hlavnými dôvodmi ostych, strach, rozpaky a neistota. Okrem toho mnoho opýtaných vyjadrilo nádej, že inkontinencia moču sama od seba zmizne. Podľa tejto štúdie rad ľudí postihnutých inkontinenciou moču prežíva značné utrpenie: asi 70 percent uviedlo, že inkontinencia negatívne ovplyvňuje ich životy.

Na druhej strane tí, ktorí sa so svojím utrpením zverujú druhým, sa v živote cítia sebavedomejší, viac podporovaní a obecne majú väčšiu radosť zo života. Prieskum odhalil, že najotvorenejší k tejto téme sú ľudia trpiaci inkontinenciou, žijúci v Španielsku.

Úloha vyviesť tému inkontinencie z oblasti tabu predstavuje výzvu pre celú spoločnosť. Pomocou vzdelávania a poradenstva je možné ľuďom trpiacim inkontinenciou predstaviť možnosti liečby a spôsoby, ako ich problém účinnejšie zvládať. Odstránenie tabu pravdepodobne významne prispeje k odstráneniu ostychu a uľahčí tak ľuďom inkontinenciu prijať.

Odhaduje sa, že z približne 47 miliónov ľudí žijúcich v Španielsku šesť miliónov trpí inkontinenciou moču. I keď tento stav môže niekedy výrazne obmedziť kvalitu života ľudí, asi dve tretiny postihnutých túto záležitosť pred svojím lekárom nespomenuli. Hlavnú rolu tu hrá ostych.

Napriek tomu v porovnaní so zvyškom Európy je inkontinencia moču v Španielsku oveľa menej vážnym tabu. Podľa štúdie spoločnosti HARTMANN iba 35 percent opýtaných v Španielsku tento problém skrýva pred svojim partnerom. V ostatných európskych krajinách je tento priemer 43 percent. I v rodinnom kruhu majú Španieli tendenciu o svojom probléme hovoriť. Tejto téme sa v Španielsku vyhýbalo iba 42 percent opýtaných, zatiaľ čo v zvyšku Európy je to dobrá polovica.

Od roku 2019 sú zdravotné sestry v tejto problematike školené v rámci oficiálneho vzdelávacieho programu. Cieľom tohto programu je umožniť sestrám lepšie rozpoznávať skryté prípady inkontinencie a zahájiť vhodnú terapiu.

Inkontinencia moču môže mať rôzne vedľajšie účinky, ktoré sú obecne vnímané ako rušivé alebo stresujúce. Najrozšírenejšia medzi pacientmi vo Fínsku je stresová inkontinencia - takmer osem percent osôb postihnutých inkontinenciou je prekvapených nutkaním na močenie a buď sa nedostanú na toaletu včas, alebo to stihnú len v poslednej chvíli.

Toto je jedno zo zistení rozsiahleho prieskumu FINNO, v ktorom sa vedci pýtali ľudí postihnutých inkontinenciou na najnepríjemnejšie dôsledky ich močovej inkontinencie. Podľa prieskumu 6,5 % opýtaných uviedlo stresovú inkontinenciu, kedy stres, ako je kašeľ, cvičenie alebo smiech, vedú k nedobrovoľnému úniku moču. Pre šesť percent je znepokojujúcim príznakom nyktúria – spánok prerušovaný z dôvodu nutkania na močenie - 5,8 % opýtaných popísalo ako nepríjemnú postmikčnú inkontinenciu, známu tiež ako kvapková inkontinencia.

V Číne je inkontinencia považovaná za tabu. Niekoľko málo oficiálnych údajov však ukazuje, že inkontinencia je skutočne rozšíreným problémom. Čínska lekárska asociácia v roku 2011 zistila, že inkontinenciou trpí 18,9 % čínskych žien. Odborníci však majú podozrenie, že počet nenahlásených prípadov je oveľa vyšší. Autori časopisu „China Women News“ odhadujú, že takmer 50 percent čínskych žien má problémy s udržaním moču, napriek tomu iba jedna z desiatich z nich by kvôli tomu vyhľadala lekárske vyšetrenie. Na druhej strane to znamená, že stovky miliónov žien v Číne sú ponechané, aby sa postarali o svoju inkontinenciu samy. A pre mužov vôbec žiadne oficiálne údaje neexistujú.

"Pokiaľ ide o vlastné zdravie, sú Číňania tradične veľmi zdržanliví. A pokiaľ ide o inkontinenciu je hanblivosť ešte väčšia," vysvetľuje Tong Jianyong, urológ v centrálnej nemocnici v juhovýchodnej čínskej metropole Jinhua.

I v rámci rodiny je tento problém riešený len málokedy, hovorí tento urológ. Bez lekárskej starostlivosti nie je inkontinencia diagnostikovaná a ostych ľudí, trpiacich inkontinenciou sa každý deň zvyšuje. „Muži sa naopak domnievajú, že inkontinencia je v starobe prirodzený jav,“ vysvetľuje Tong Jianyong.

Odborníci však takisto zaznamenali zmenu: mladšia generácia je otvorenejšia - aspoň pokiaľ hovoria o svojich problémoch s lekárom. Okrem toho sa stále viac súkromných iniciatív zameriava na rozbitie tohto tabu. V dôsledku týchto aktivít sa trh s inkontinenčnými pomôckami v Číne od roku 2012 takmer strojnásobil.

Reklamný spot v austrálskej televízii ukazuje vedro zachytávajúce vodu kvapkajúcu z deravého stropu. Vešiak na kabát sa uvoľní a kabát padá na podlahu. Uvoľnená kľučka vypadne z dverí. Potom sa ozve zvonivý, priateľský ženský hlas: „Niečo také by ste iste každý deň netrpeli. Mali by ste to opraviť. Tak prečo by ste mali žiť s inkontinenciou, keď vo väčšine prípadov môže byť liečená alebo aspoň lepšie ošetrovaná? Pohovorte si o tom už dnes. Zavolajte na národnú horúcu linku pre riešenie problémov s inkontinenciou ... "

S inkontinenciou musí bojovať asi 5 miliónov Austrálčanov – to znamená asi jeden z piatich. Viac než polovica takto postihnutých osôb je staršia ako 50 rokov a väčšinu z nich tvoria ženy. Zvýšené riziko je tiež u tehotných žien, u ľudí, ktorí nedávno podstúpili operáciu alebo u ľudí s ďalšími zdravotnými problémami.

Vládou financovaná nadácia Continence Foundation of Australia bola založená v roku 1989 s cieľom poskytovať vzdelanie a poradenstvo ľuďom postihnutým inkontinenciou. Podľa nadácie je možné inkontinenciu ošetrovať, dostať ju pod kontrolu a v mnohých prípadoch ju dokonca i vyliečiť.

Nadácia prevádzkuje horúcu linku, internetové stránky a kliniky. Organizuje tiež konferencie a konzultačné workshopy pod názvami ako je „Laugh without Leaking (Smejte sa bez úniku)“. Pre základné školy a rodičov detí trpiacich nočným pomočovaním je k dispozícii program „toaletných taktík“. Odborníci na inkontinenciu dostávajú priestor v rádiách, televíznych programoch a online seminároch.

V lekárňach a supermarketoch sú výrobky na ošetrovanie inkontinencie otvorene prezentované. Nadácia publikuje v internom časopise „Bridge“ články o medicínskom pokroku vtejto oblasti a radí ženám i mužom v oblasti cvičenia panvového dna.

Ikeď je austrálska verejnosť voči téme inkontinencie relatívne otvorená, veľa ľudí sa stále ostýcha a nehovorí o nej. Podľa prieskumu z roku 2019 by 34 percent Austrálčanov nikdy nehovorilo o inkontinencii s rodinou alebo priateľmi - a 62 percent by nevyhľadalo lekársku pomoc.