Pribúdajúci počet seniorov s poruchami pamäti a demenciou je jedným z hlavných problémov súvisiacich zo starnutím populácie. Výskyt najčastejšieho typu demencie – Alzeheimerovej choroby – sa trvalo zvyšuje. Zatiaľ čo v minulom roku touto chorobou v Českej republike trpelo 167 tisíc obyvateľov, v roku 2050 to môže byť viac než dvojnásobok.
I keď na túto chorobu zatiaľ neexistuje účinný liek, jej priebeh je možné spomaliť, prípadne oddialiť jej nástup. S pribúdajúcim počtom chorých prirodzene súvisí tiež nárast nákladov na ich liečbu, ktorá je veľmi náročná a nákladná. Odborníci sa preto snažia nájsť spôsob, ako ju zlepšiť. Pomocou nielen im, pacientom, ale napríklad tiež personálu domovov pre seniorov, by mala byť virtuálna realita.
V súčasnej dobe sa v ČR realizujú tri projekty, ktoré by mali pomôcť uvádzať hlavne do opatrovateľskej praxe novú technológiu – virtuálnu realitu. Prvý z nich, Virtuálne mesto – je zacielený hlavne na tréning kognitívnych schopností. Ide o spoločný projekt vznikajúci v spolupráci expertov Národného ústavu duševného zdravia a firmy 3DSense.
Na podobnú cieľovú skupinu sa zameriava i projekt Virtuálna realita v aktivizácii seniorov (VIREAS), riešený na pôde Teologickej fakulty Juhočeskej univerzity v spolupráci s ČVUT, Inštitútom Zmyslovej aktivizácie a Asociáciou virtuálnej a rozšírenej reality. Obsahom projektu je vývoj sady virtuálnych zážitkov ako prirodzene stimulujúce prostredie, ktorého obsahom i formou podporuje naplnenie kľúčových psycho-spirituálnych potrieb seniorov a podporuje sociálnu interakciu v reálnom prostredí seniora. Sada zážitkov je vyvíjaná primárne pre domovy pre seniorov a zohľadňuje preto potreby ako užívateľov, tak aktivizačných pracovníkov.
Ďalší projekt používa Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb – školí personál, aby si dokázal predstaviť, ako človek s demenciou prežíva svet. Túto skúsenosť im sprostredkováva postava virtuálneho muža Eddieho. Ten sa napríklad v noci zobudí v posteli a potrebuje na toaletu. Čierny koberec vidí ako dieru, mätú ho vzory na tapetách, ľahko prehliadne sklenenú dosku a nakoniec sa namiesto do toalety vymočí do koša na bielizeň.
Virtuálne mesto
Ako si vlastne využitie reality v starostlivosti o chorých predstaviť?Projekt virtuálne mesto, ktorý vzniká pod vedením Ivety Fajnerovej, vedúcej výskumného tímu Národného ústavu duševného zdravia, má slúžiť ako prevencia zdravým seniorom a má byť užitočný i pracovníkom v sociálnych službách. Pre vedcov bude zdrojom informácií a vzniku problémov ako je zabúdanie a demencia.
Predstavte si virtuálne mestečko, človek s nasadenými virtuálnymi okuliarmi prechádza mestom, môže sa snažiť niečo nájsť, zájsť do obchodu, vybrať potraviny, ktoré chce kúpiť, alebo napríklad chce ísť vybaviť niečo na úrad či poštu.
Vďaka virtuálnej realite by mohli starší ľudia pripútaní na lôžko bez nutnosti pohybu cestovať, navštevovať rodinu, či známe miesta. Aktivizácia seniorov je smer, ktorý rozvíja projekt Juhočeskej univerzity. Ten nám predstavila vedúca riešiteľského tímu doktorka Věra Suchomelová: „Zmyslom je komplexné riešenie využitia virtuálnej reality ako aktivizačného nástroja v rezidenčnom zariadení i domácom prostredí, a tým skvalitnenie sociálnych služieb a sociálnej práce zo seniormi“
Ako si to predstaviť?
Zjednodušene povedané: pohybovo obmedzení seniori by sa mohli prostredníctvom virtuálnej reality pozrieť za hranice svojho bytu, alebo izby v dome seniorov. V rámci projektu VIREAS môžu napríklad relaxovať na prechádzke v lese, spoznávať cudzie krajiny, prejsť sa po rušnom námestí, alebo zájsť do kostola, do banky, či posedávať pri fontáne. Je treba pripomenúť, že úlohou virtuálnej reality nie je klientov izolovať a uzavrieť vo virtuálnom svete, ale prostredníctvom počítača, okuliarov a obrazovky im priniesť podnety a zážitky využiteľné v reálnom živote.
„Projekt má pomôcť posilniť podnety využiteľné v reálnom svete. Takto pojatý zážitok má potenciál pozitívne ovplyvniť sebavyjadrenie seniora, motivovať ho, podnecovať jeho zvedavosť a obecne posilniť well-being,“ dopĺňa Suchomelová s tým, že scenár akvizície vo virtuálnom svete vychádza z Konceptu zmyslovej aktivizácie, ako jedného z moderných konceptov starostlivosti o seniorov v geriatrických zariadeniach i celkovej znalosti praxe sociálnej práce zo seniormi.
Súčasný trh ponúka škálu aplikácií vo virtuálnej realite, ktoré je možné využiť vo voľnom čase aktívnych zdravých seniorov. Vo vzťahu k obyvateľom domovov pre seniorov, je ale na mieste opatrnosť. „Nekoncepčné použitie virtuálnej reality v oblasti starostlivosti o seniorov zo sebou nesie riziko degradácie na spôsob krátkodobého „zabavenia užívateľa“ bez ďalších súvislostí. Vývoj virtuálnej reality zameranej na túto cieľovú skupinu by mal smerovať k vytvoreniu prirodzene stimulujúceho prostredia, rešpektujúceho nielen fyzické a kognitívne deficity staroby, ale aj hlavné potreby a rozvojový potenciál. Samozrejmosťou by mal byť presah benefitov virtuálnych skúseností do života a sociálnych interakcií v bežnom dennom živote seniora“ komentuje Suchomelová.
Naozaj virtuálna realita pomáha?
Niekoľko zahraničných štúdií ukazuje, že napriek tomu, že sa jedná o technológiu, pri ktorej došlo k rozšíreniu medzi bežných užívateľov až v niekoľkých posledných rokoch, výsledky už dokazujú pozitívny vplyv na kvalitu života v starobe. Stimulácia kognitívnych funkcií – hlavne pamäti a učenie vo virtuálnej realite – vykazuje vyššiu efektivitu ako pri klasických tréningoch.
Virtuálna realita pomáha okrem mentálnych funkcií udržiavať, zdokonaľovať, alebo dokonca rozvíjať nové motorické schopnosti, napríklad schopnosť udržiavať rovnováhu, či stabilizovať chôdzu. Pomáha seniorom pripomenúť si svoje spomienky. Pozitívny vplyv má ale i na neuropatickú, chronickú, taktiež i akútnu bolesť, hlavne pri pooperačných rehabilitáciách a rekonvalescencii. Prenesenie sa do virtuálneho sveta, nutnosť spracovať nové stimuly a orientovať sa v prostredí virtuálnej reality totiž pomáha odvrátiť pozornosť od telesnej bolesti.
Prečo je to tak?
„Ukazuje sa, že trojrozmerné interaktívne virtuálne prostredie, ktoré užívateľ môže preskúmavať ako skutočný fyzikálny priestor, vyvoláva a udržuje pozitívne emócie lepšie než použitie priestorových videí alebo 360° záznamov“, vysvetľuje Suchomelová.
V rámci projektu VIREAS výskumníci urobili prieskumnú sondu záujmu o novú formu aktivizácie medzi vedúcimi pracovníkmi rezidenčných zariadení, denných stacionárov a komunitných centier a následne prieskum medzi samotnými seniormi. Cieľom bolo zistiť, či tieto skupiny majú o novú formu aktivizácie záujem a aké zážitky považujú za najatraktívnejšie a najvhodnejšie pre virtuálne prostredie. Výsledky oboch štúdií publikovali autorky Věra Suchomelová a psychologička Karolína Diallo v časopise Geriatria a gerontológia.
Aké zážitky seniori vo virtuálnej realite preferujú?
Vedúci pracovníci sociálnych zariadení pre seniorov vnímajú rozšírenie aktivizačného spektra týmto smerom za zaujímavé a potenciálne prínosné, majú záujem o ďalšie informácie a uvítali by možnosť virtuálnu realitu vo svojom zariadení vyskúšať.
Za najatraktívnejšie prostredie pre svojich klientov s veľkou prevahou považujú „vychádzku do lesa či parku (86%). Seniori podľa nich túžia po kontakte s prírodou, do ktorej sa pritom kvôli zníženej schopnosti pohybu nie sú schopní dostať. Za atraktívne považujú tiež virtuálne prehliadky českých a zahraničných miest, návštevu koncertu alebo supermarketu.
Výskum medzi obyvateľmi domovov pre seniorov (celkom ich bolo 146 starších ako 60 rokov) potvrdil predpoklady vedúcich zariadení. Väčšinu seniorov zaujímala príroda – hlavne les – a cestovanie.
Prečo práve les a cestovanie?
Les je spúšťačom pozitívnych emócií, spomienok na mladosť a okolie domova, na zážitky, ktoré tu seniori prežili. Ako vysvetľuje p.Suchomelová, prostredie lesa evokuje kľud, krásno, súkromie, miesto na premýšľanie, k náznaku vďačnosti nad krásou, ktorou je človek obklopený. Virtuálna prechádzka po lese je tiež vytrhnutím z prostredia, ktoré je stále rovnaké, sú v ňom len rovnako starí ľudia a je tam minimum podnetov. Seniorom naviac umožňuje rozhodnúť sa, kam sa v lese vyberú a čo uvidia. Cestovanie je atraktívne nie len pre tých, ktorí v ňom mali záľubu už predtým, ale i pre tých, ktorí z rôznych dôvodov v produktívnom veku cestovať nemohli.
„Veríme, že aktivizácia vo virtuálnej realite môže výrazne prispieť ku zlepšeniu kvality života seniorov, či už sa jedná o zlepšenie pamäti, či posilnenie sebadôvery a celkovej životnej spokojnosti,“ uzatvára p. Suchomelová.
"Veríme, že aktivizácia vo virtuálnej realite môže výrazne prispieť ku zlepšeniu života seniorov, či už sa jedná o zlepšenie pamäti, alebo posilnenie sebadôvery a celkovej životnej spokojnosti"